Novštia história Bulharska
Po obnovení národnej suverenity v roku 1878 sa Bulharsko stáva konštitu?nou monarchiou s demokratickou vládou a rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou. Tento úspešný rast ale zastavila dobrodružnos? krá?a Ferdinanda I., ktorá spôsobila katastrofy v roku 1913 (krajina musela naraz vies? vojnu proti Srbsku, ?iernej Hore, Grécku, Turecku a Rumunsku) a 1918 (vojny proti krajinám Dohody).
- 1923 a 1924 – Demokraticky zvolené vlády zvrhol štátny prevrat, ktorý dostal k moci autoritárske režimy.
- 1941 – Bulharsko vstúpilo do 2. svetovej vojny na strane Osi Rím-Berlín-Tokio. Bolo jediným spojencom hitlerovského Nemecka, ktorý nedovolil zabíjanie svojich židovských ob?anov. Na území štátu neboli v?aka krá?ovi Borisovi III. a bulharským vládam páchané žiadne krutosti.
- 1944 – Po 2. svetovej vojne sa Bulharsko na základe Jaltskej dohody ocitlo pod vplyvom Sovietskeho Zväzu.
- 1953 – 1989 – Roky komunistickej vlády Todora Živkova, ktorý je na ?ele strany i štátu.
- 10. november 1989 – Todor Živkov je pod tlakom domácich a medzinárodných udalostí donútený rezignova?. Bulharsko sa zasa raz stáva demokratickou krajinou.
- 7. december 1989 – Spojením 13 opozi?ných organizácii sa vytvára Spolok Demokratických Síl (SDS).
- 10. – 17. jún 1990 – Prvé slobodné parlamentné vo?by.
- 12. júl 1991 – Prijatá je nová demokratická ústava.
- 13. október 1991 – Prvé slobodné vo?by do miestnych samospráv.
- Január 1992 – Prvé slobodné prezidentské vo?by. Za hlavu štátu je zvolený Želju Želev.
- 3. november 1996 – Petar Stojanov, navrhnutý SDS, je drvivou vä?šinou zvolený za Prezidenta Bulharskej Republiky.
- 19. apríl 1997 – Parlamentné vo?by vyhrávajú Spojené Demokratické Sily. Vytvára sa vláda na ?ele s predsedom Ivanom Kostovom. V Bulharsku sa za?ínajú skuto?né demokratické reformy.
