Bulharsko
Užívateľ: neprihlásený    Prihlásiť   Zaregistrovať sa
Dnes je Utorok 19.03.2024 Bratislava Sofia Meniny má Jozef. Poslať pohľadnicu

História

Bulharsko ako štát založený Chánom Asparuchom existuje už viac než 13 storo?í.

HISTORICKÉ FAKTY




Starodávne Bulharsko

Bulharsko ako štát založený Chánom Asparuchom existuje už viac než 13 storo?í.
Prvými osadníkmi na území Bulharska boli Tráci a ich civilizáciu dokazujú mnohé archeologické nálezy, odkryté hrobky, objavené zlaté a strieborné poklady. Svedectvá prítomnosti života v prehistorickom období sa zachovali v najlepšie uchovaných obydliach z obdobia neolitu aké boli vôbec objavené – pri meste Stara Zagora, v jaskyni „Ba?o Kiro“ pri meste Drjanovo a v jaskyni Magurata ne?aleko mesta Belograd?ik. Prvá písomná zmienka, kde sa spomína názov „Bulhari“, sa nachádza v anonymnom rímskom chronografe z roku 452 n. l.

Osadníci

Po?as doby bronzovej obývali územie dnešného Bulharska Tráci, ktorých ako prvý spomína Homér. Venovali sa po?nohospodárstvu a chovu dobytka, a našli sa dôkazy o ich bohatej kultúre (Vul?itrunský zlatý poklad). Prvé trácke štátne zväzy sa objavili v 11. až 16. storo?í p. n. l. a najvä?ší rozvoj dosiahli v 7. až 6. storo?í p. n .l. V 1. storo?í p. n. l. dobyli ich územie Rimania a po 5. storo?í n. l. sa stali sú?as?ou Byzantskej ríše. Trákov neskôr postupne asimilovali Slovania, ktorí osídlili Balkánsky polostrov v 6. storo?í n. l.

Prvé Bulharské Krá?ovstvo.

V druhej polovici 7. storo?ia osídlili územie dnešného severovýchodného Bulharska Prabulhari, etnická komunita tureckého pôvodu. Spolu so Slovanmi utvorili bulharský štát, ktorý v roku 681 n. l. uznala aj Byzantská ríša. Na ?ele štátu stál Chán Asparuch a hlavným mestom sa stala Pliska.

Hlavná politická mocnos?

Za vlády Chána Tervela (700 – 718 n. l.) rozšírilo Bulharsko svoje územie a stalo sa hlavnou politickou mocnos?ou. Za Chána Kruma (803 – 814) susedilo Bulharsko na západe s ríšou Karola Ve?kého a na východe sa dostali bulharské vojská až po hradby Konštantínopolu, hlavného mesta Byzantskej ríše. V roku 864 po?as vlády knieža?a Borisa I. Michaila (852 – 889) prijali Bulhari Kres?anstvo ako oficiálne náboženstvo. Tento akt zrušil etnické rozdiely medzi Prabulharmi a Slovanmi a za?al sa budova? zjednotený bulharský národ.
Po prijatí Kres?anstva vzrástol vplyv Byzantskej ríše, ?o dokazuje nálezisko kostí v kláštore Ba?kovo (1083). Vznikla bulharská chrámová hudba.


Cyrilika

V druhej polovici 9. storo?ia vytvorili a rozširovali bratia Cyril (Konštantín Filozof) a Metod cyriliku. Ich žiaci Klement a Nahum prišli do Bulharska, kde boli srde?ne privítaní, a našli tu dobré pracovné podmienky. Venovali sa bohatej vzdelávacej a literárnej ?innosti. Z Bulharska sa cyrilika rozšírila aj do ?alších slovanských krajín, akými sú dnešné Srbsko a Rusko. Mestá Ochrida a Pliska, a neskôr aj nové hlavné mesto Veliki Preslav, sa stali centrami bulharskej kultúry, a celkovo slovanskej kultúry.


Zlatý vek bulharskej kultúry.

Vláda cára Simeona I. (893 – 927) ozna?uje „Zlatý vek bulharskej kultúry“, a štát za jeho vlády siahal až po ?ierne a Egejské more. Po?as vlády jeho nasledovníkov bolo Bulharsko oslabené vnútornými bojmi, rozšírilo sa kacírstvo k?aza Bogomila a ovplyvnilo u?enie Katarov a Albigencov v západnej Európe.


Druhé Bulharské Krá?ovstvo

V roku 1018 dobyla po dlhých bojoch Bulharsko Byzantská ríša. Už od po?iatku byzantskej nadvlády za?ali Bulhari bojova? o oslobodenie. Povstanie v roku 1186, ktoré viedli dvaja bojari – bratia Assen a Peter, zvrhlo nadvládu byzantskej ríše. Bolo založené Druhé Bulharské Krá?ovstvo a novým hlavným mestom sa stalo Turnovo. Po roku 1186 vládol v Bulharsku najprv Assen a potom Peter.
Niekdajšia moc Bulharska sa obnovila po?as vlády ich najmladšieho brata Kalojana (1197 – 1207), a za vlády cára Ivana Assena II. (1218 – 1241) dosiahlo Druhé Bulharské Krá?ovstvo svoj najvä?ší vzostup: v juhovýchodnej Európe bola nastolená politická hegemónia, územie krajiny sa rozrástlo až po ?ierne, Egejské a Jadranské more, rozvíjala sa ekonomika i kultúra.


Nový vrchol

Mocenský rast Bulharska trval až do konca Druhého Bulharského Krá?ovstva (1186 – 1396). Literárne a umelecké školy v Turnove rozvíjali tradície bulharskej kultúry, ?oho dôkazom sú aj fresky v Bojanskom kostole, kostoly v Turnove, kláštor Zemen, do kame?a vytesané kostoly ne?aleko Ivanova, miniatúry v evanjeliu, ktoré patrilo cárovi Ivanovi Alexandrovi a nachádza sa v Britskom múzeu v Londýne, a Manassijova Kronika. V roku 1235 bol najvyššiemu cirkevnému hodnostárovi Bulharska udelený titul Patriarch.

Spory nieko?kých bojarov vyústili do rozdelenia Bulharska na dve krá?ovstvá: Vidin a Turnovo, ?o krajinu oslabilo, a v roku 1396 stala sa koris?ou Osmanskej ríše. Pod osmanskou nadvládou sa Bulharsko nachádzalo takmer pä?sto rokov. Prvé roky sa vyzna?ovali sporadickými a neorganizovanými pokusmi boja za slobodu. Neskôr vzniklo v?aka ilegálnym bojovníkom dobre organizované národné oslobodzovacie hnutie.


Za?iatkom 18. storo?ia sa za?al vytvára? bulharský štát a rozvíjalo sa bulharské vzdelanie. Jedným z podnetov bolo aj dielo mnícha Paissiiho z Hilendaru - História Slovanov a Bulharov, z roku 1762. Myšlienky národnej slobody viedli k založeniu autonómnej bulharskej národnej cirkvi, a k rozvoju vzdelania a kultúry. Jednými z najdôležitejších postáv Bulharského národného obrodenia boli Zacharij Zograf, Nikolaj Pavlovi?, Stanislav Dospevski a mnoho ?alších. V tomto období sa tiež za?ali hráva? prvé amatérske divadelné predstavenia.


Za?iatok organizovaného revolu?ného hnutia za oslobodenie spod osmanskej nadvlády sa spája s dielom Georgi Sava Rakovského (1821 – 1867), spisovate?a a žurnalistu, zakladate?a a ideológa národno-oslobodzovacieho hnutia.
Hlavnými predstavite?mi národno-oslobodzovacieho hnutia boli Vasil Levski (1837 – 1873), stratég a ideológ hnutia a národný hrdina, Ljuben Karavelov (1834 – 1879), spisovate? a žurnalista, vodca a ideológ hnutia, Christo Botev (1848 – 1876), básnik a žurnalista, revolucionár, demokrat, národný hrdina; a mnoho ?alších Bulharov.

V roku 1876 vypuklo aprílové povstanie, ?o bol prvý významný organizovaný pokus o oslobodenie spod osmanskej nadvlády. Povstanie bolo brutálne potla?ené a utopené v krvi, no pritiahlo pozornos? európskych krajín na bulharské národné problémy. V roku 1878, ako dôsledok rusko-tureckej vojny za slobodu (1877 – 1878), bol obnovený bulharský štát, no nepodarilo sa dosiahnu? národnú jednotu. Územie Bulharska sa rozdelilo na tri ?asti: Bulharské kniežatstvo na ?ele s knieža?om Alexandrom Battembergom, Východná Rumélia s kres?anským vládcom ktorého ur?il sultán, zatia? ?o Trácia a Macedónia ostali pod nadvládou Osmanskej ríše.


Po roku 1878 sa za?ali v kniežatstve budova? prvé kultúrne a vzdelávacie inštitúcie. V roku 1878 bola postavená Národná knižnica Sv. Cyrila a Metoda, v roku 1888 sa otvorila Ochridská univerzita Sv. Klimenta v Sofii, a v roku 1904 Národné divadlo Ivana Vazova. Prvý film bol premietaný v roku 1897 v Ruse.
Koniec 19. a za?iatok 20. storo?ia bol charakterizovaný pozoruhodnými úspechmi vo všetkých oblastiach výtvarného umenia. To bolo obdobie, kedy vznikli diela bulharských básnikov a spisovate?ov ako Ivan Vazov, Aleko Konstantinov, Dim?o Debeljanov, Pen?o Slavejkov – jediný Bulhar nominovaný na Nobelovu cenu, Pejo Javorov a mnoho ?alších. Umelci ako Anton Mitov, Ivan Angelov, Ivan Mrkvi?ka, Jaroslav Vešin, B. Schatz a ?alší vytvorili jedni z najvýznamnejších umeleckých diel svojho ?asu. Koncom 19. storo?ia sa tiež za?ína bulharská profesionálna hudobná kultúra. Prvými bulharskými skladate?mi boli Emanouil Manolov, Dimiter Christov a Georgi Atanassov – Majster.


Rozhodnutie Berlínskeho kongresu (1878) o rozdelení Bulharska ?udia nikdy neprijali. Tieto rozhodnutia odštartovali povstanie Kresna-Razlog (1878 – 1879), ktoré viedlo k zjednoteniu Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie v roku 1885. Vypuklo tiež povstanie Ilinden-Preobrazhenie (1903).
Ferdinand Saxe-Coburg Gotha, bulharské knieža od roku 1887, vyhlásil nezávislos? Bulharska od Turecka a v roku 1908 sa stal knieža?om bulharského ?udu. Bulharsko sa zú?astnilo Balkánskej vojny (1912) a spolu so Srbskom a Gréckom bojovalo za slobodu Trácie a Macedónie. Bulharsko síce vojnu vyhralo, no v nasledujúcej vojne medzi spojencami (1913) ho porazilo Rumunsko, Turecko, a jeho niekdajší spojenci.

Ú?inkovanie Bulharska v prvej svetovej vojne na strane Centrálnych Mocností skon?ilo národnou katastrofou. V roku 1918 abdikoval knieža Ferdinand v prospech svojho syna Borisa III. Nevilská mierová zmluva z roku 1919 uložila Bulharsku kruté ustanovenia: stratilo prístup k Egejskému moru, Západná Trácia sa stala sú?as?ou Grécka, Južná Dobroudja bola pripojená k Rumunsku, a územia okolo Strumice, Bosilegradu, Zaribrodu a Kuly dostalo Srbsko-Chorvátsko-Slovinské krá?ovstvo. (Južná Dobroudja bola Bulharsku vrátená na základe Bulharsko-Rumunskej dohody z roku 1940.)


Na za?iatku štyridsiatych rokov 20. storo?ia viedlo Bulharsko politiku v záujme Nemecka a mocností Osi. Neskôr sa prerušila ú?as? bulharských jazdeckých jednotiek na východnom fronte. Cár Boris III. pod tlakom verejnosti nedovolil deportáciu asi 50.000 bulharských Židov.
V auguste 1943 cár Boris III. zomrel a vládu nad krajinou prevzali regenti mladého cára Simeona II. 5. septembra 1944 vtrhla do Bulharska sovietska armáda a 9. septembra sa moci chopila Vláda Vlasteneckého Frontu na ?ele s Kimonom Georgievom. V roku 1946 bolo Bulharsko vyhlásené za ?udovú republiku. Krá?ovná matka, cár Simeon?? a princezná Maria-Luisa odišli z Bulharska cez Turecko do Egypta. K moci sa dostala Bulharská komunistická strana. Všetky strany okrem Vlasteneckého Frontu boli zakázané, ekonomika a banky znárodnené, orná pôda sa musela povinne zadeli? do družstiev. Riadenie štátu prevzali postupne Georgi Dimitrov, Vassil Kolarov, Vulko ?ervenkov, Anton Jugov a Todor Živkov.

Dátum 10. november 1989 znamená za?iatok demokratických zmien v Bulharsku. Prijala sa nová ústava (1991), obnovili sa politické strany, zreštituovali sa majetky vyvlastnené v roku 1947, za?ala privatizácia a reštitúcia pozemkov. V roku 1990 sa prezidentom Bulharska stal Želju Želev, ktorý je prvým demokraticky zvoleným prezidentom.
Hlavnými prioritami bulharskej zahrani?nej politiky sa stali ?lenstvo v Európskej Únii a NATO. V?aka tomu, že krajina dosiahla významný pokrok v plnení kritérií pre ?lenstvo v EÚ, bola 10. decembra 1999 pozvaná za?a? predvstupové rokovania. Tieto sa za?ali v Bruseli 15. februára 2000. 1. decembra 2000 sa Rada Ministrov Spravodlivosti a Vnútra Európskej Únie rozhodla vyradi? Bulharsko zo zoznamu pre krajiny s vízovou povinnos?ou.


Úvodná stránka Mapa stránok Vytlačiť stránku Copyright © 2008 Soyamedia s.r.o. Všetky práva vyhradené.
Ste 043976 návštevník od 1.1.2007.